História

Bitka pri Vavrišove sa odohrala v auguste roku 1709, keď sa Stavovské povstanie Františka II. Rákocziho sa dostávalo do záverečnej fázy. Vojenská situácia bola pre kurucké vojská na Liptove priaznivá. To si uvedomovali aj cisárski velitelia. Vzhľadom k tomu, že cisárske vojská boli počtom malé a kurucké vojská ich niekoľko násobne prevyšovali, museli cisárski velitelia zvoliť na tú dobu dosť nezvyčajný spôsob obrany. Uzavreli Liptovskú kotlinu dvomi navzájom paralelne vybudovanými drevenými valmi, ktoré na mnohých miestach spevnili drevenými pevnosťami, ktorými ovládali problematické miesta obranných valov. Na vylepšenie obrany – zemnými prácami, sa snažili sťažiť postavenie kuruckého vojska. Hlavné oporné body obrany – dediny Liptovský Peter, Vavrišovo a Pribylinu obohnali drevenými šiancami t.j. kolovými stavbami, ktoré sa v tej dobe bežne používali. Útočiace vojská si za cieľ útoku vybrali Vavrišovo, možno aj preto, že bolo geometrickým stredom obrany.

Priebeh bitky, ako mnohokrát predtým a mnohokrát potom neprebiehal tak, ako si to naplánovali obrancovia, ale ani tak ako si to predstavovali útočiace kurucké vojská. Obranné línie, tak pracne vybudované na obranu vôbec neposlúžili a celý boj sa sústredil iba okolo vavrišovského šianca, do ktorého sa labanci boli nútení uchýliť. Že sa vavrišovský šianec nepodarilo dobyť svedčí o tom, že kurucké vojsko v doznievajúcom povstaní už nemalo síl dotiahnuť toto vojenské stretnutie do víťazného konca. Možno historici jedného dňa nájdu dokumenty o tom, prečo sa tak stalo. Keby sa však víťazstvom otvorila cesta kuruckému vojsku údolím Váhu, ktohovie či by cisárski labanci boli schopní ich pochod zastaviť. Bitka pri Vavrišove patrí medzi menšie bitky povstania Františka II. Rákocziho, avšak spôsob obrany a celkový výsledok bitky patrí medzi zvláštnosti vojenstva v tomto období na území Slovenska.